MATERIÁLY

Cechové oltáře farského kostola v Skalici
Katarina STRAKOVÁ

Obdobie baroka představuje z pohl’adu v ná-
zve uvedeného výskumu vrchol vývoj a oltára ako
výtvarnej formy a súčasne je aj obdobím naj-
váčšieho rozkvetu Skalice. Počas 17. a 18. sto-
ročia vzniklo v tomto meste viacero sakrálnych
stavieb a ich zariadení. Okrem iného získal z
prevažnej časti svoju dnešnú podobu aj interiér
farského kostola sv. Michala Archanjela. Jeho
významnú súčasť tvoří unikátny súbor bočných
cechových oltárov. Odborná literatúra věnovala
týmto dielam dodnes len malú pozornost. Ako
cechové boli označené iba štyri oltáře (oltář sv.
Barbory, sv. Andreja, sv. Kataríny a sv. Urbana),
dva z nich mali určenú příslušnost k cechu (oltář
sv. Kataríny a sv. Urbana) a datovanie všetkých
kolísalo v rozmedzí celého 17. storočia.1
Skalica, kedysi najdóležitejšie město nitrian-
skej župy, patří k najstarším privilegovaným
mestám na Slovensku. Výsady slobodného krá-
lovského města jej udělil králLudovít I. už v roku
1372.2 Slobody, ktoré tak získala jej zaručovali
úplnú samosprávu v administrative, súdnictve,
vojenskej obrané bezpečnosti a čiastočne i v cir-
kevných a školských záležitostiach.3 Tiež bola
vyňatá zo šaštínskeho archidiakonátu, patřila pod
trnavskú administrativu a Ostřihomské arcibis-
kupstvo.4 Významné postavenie v krajině získa-
la Skalica v pohnutých časoch 17. storočia naj-
mä vdaka svojej strategickej polohe na hranici
Uhorska a Čiech. S týmto obdobím sa spája i
počiatok najváčšieho rozvoj a města, ku které-
mu nemalou mierou přispěli i prosperujúce re-
meselnícke cechy. Podieíali sa nielen na hospo-
dárskom rozvoji města, ale aj na jeho kultúr-
nom i náboženskom živote. Cechy nám v Skalici
zanechali okrem časti svojich písomností aj výz-

namnú umeleckú pamiatku - už spomínaný sú-
bor bočných oltárov v hlavnom mestskom chrá-
me. V rámci celého nášho územia sú tieto diela
najpočetnejším súbor oltárnej tvorby patriaci da-
nej sociálnej skupině spoločnosti. Zároveň štyri
z nich predstavujú aj z kvalitatívneho hladiska
významné doklady oltárnej tvorby 17. storočia
na Slovensku.
Na našom území je doteraz ako cechových
identifikovaných len niekolko málo oltárov z
róznych období. Váčšinu z nich spomína vo svo-
jej práci Ivan Houdek.5 Píše, že svoj oltář mali
napr. ševci v Bratislavě už v roku 1376 a existo-
val tu aj oltář krajčírov, z Košic uvádza oltář kra-
márskeho cechu. Na póvodnom mieste sú oltáře
v Podolínci a do Slovenského národného múzea
v Martine bol převezený oltář žilinského zámeč-
nického cechu zo 16. storočia. V Súpise pamia-
tok nájdeme ešte poznámky napr. o oltáři far-
ského kostola v Sabinove zvanom doktorský
(okolo 1520), o uvedených oltároch v Skalici a
o baníckom oltáři sv. Kríža v Novej Bani (1730—
40 ).6 Z tohoto zhrnutia poznatkov o cechových
oltároch u nás je zjavné, že zachytává bez bliž-
šieho štúdia len malé torzo kedysi existujúcej
oltárnej produkcie cechov. Z umeleckohistoric-
kého hladiska im nie je věnovaná žiadna práca a
publikované súhrnné diela o cechových organi-
záciách ich obchádzajú krátkými zmienkami v
častiach o cirkevnom a kultúrnom živote cechov.7
Skalické cechy sa len málo odlišovali od ce-
chov iných miest. V náboženskom ohlade pone-
chávali slobodu vierovyznania, i ked navonok
vystupovali ako katolické a na ich oficiálnych
bohoslužbách sa podlá artikulov museli zúčas-
tňovat aj evanjelickí majstri. Dialo sa tak aj v

146