242

Výstavba Slovenska v rokoch 1945—1975
v zrkadle architektúry
FEDOR KRESÁK

Rok 1945 bol mílnikom vo vývine světa i Slo-
venska. Svět si vydýchol od fašistických hroz
a slovenský národ vďaka Povstaniu stal sa po
prvý raz v ohnovenej repulblike politicky rovno-
cenným- partnerom. Košický vládny program mu
sluhova! industrial iizáciu, a teda aj stavebný roz-
mach.
Aby sme mohli vyhodnotit uplynulých 30 ro-
kov výstavby Slovenska, třeba isi uvědomit’, z čoho
začínala. Prvá republika bola z architektonic-
kej stránky štátom na vysekej úrovni, ale vo vač-
šej miere to platí o českých krajinách ako o chu-
dobnejšom Slovensku. Vrcholné diela popred-
ných slovenských alebo na Slovensku’ pôisobiacich
architektov (D. Jurkovič, M. Harminc, E. Belluš,
J. Tvarůžek, B. Weinwurm, A. Balán), ako aj
niektoré projekty architektov z českých krajin,
realizované na Slovensku (B. Fuchs, F. A. Libra,
J. Krejcar), bolí vynikajúce. Tradícia tu teda
bola. Ale úroveň bývania na Slovensku bola níz-
ká. Este v tridsiatych rokoch model slovenskej
domácnosti tvořila 6-členná rodina v jednoizbo-
vom byte is kuchyňou bez hygienického zariade-
nia. NiekoTko rokov tzv. slovenského1 státu bolo
obdobím stavebného úpadku z kvalitatívnej i
kvantitatívnej stránky a na danom stave nič ne-
změnilo. Este roku 1945 bola na Slovensku polo-
vica domov iba -z hlíny a kameňa, štvrtina po-
krytá .slámou, Šindfom alebo inou nehodnotnou
krytinou, vodovod málo len 7 %, kanalizáciu 4 %
a ústredné kúrenie iba 0,4% domov.
Do oibnovenej republiky vstupovalo Slovensko
s ranami spósobenými vojnou, nie však zničené
tak ako vačšina vých od o európskych krajin oku-

povaných německými fašistami. Prvou úlohou
bole obnovenie iželezničnej a cestnej siete. Jej
prekvaputjúco rýchle zvládnutie bolo dókazom
schopností i nádejí, ktoré slovenský 1’ud vkladal
do novej, sociálně spr av odlive jšej republiky.
Povojnová dvojiročnica (1946—1947) sa zame-
rala na zacelenie vojnových rán. Architektura sa
usiluje nadviazať na předvoj nové funkcionalis-
tické tradicie, ale pri vtedajšom nedostatku ar-
chitektov dosahuje dobrú úroveň skór kvalitou
realizácie než kvalitou projektu. Zastavujú
sa vojnou ispôsobené medzery, stavia sa ešte do
uličnej čiary, urbanistické problémy sa zanedbá-
vajú. Nedostatok architektov sa má riešiť založe-
ním oddelenia architektúry na Slovenskej vysokej
škole technickej v Bratislavě roku 1946; slovenský
vysokoškolský dorast tak po prvý raz dostává mož-
nost’ študovat tento odbor doma.
Ústřednou postavou slovenskej architektúry sa
stává Emil Belluš ako organizátor, aj ako výkon-
ný architekt. Jeho vodojem v Trnavě, hotel De-
vin, citlivo do středověkého jadra Bratislavy
vkomponovaná Nová radnica, ale najmä budo-
va teoretických úlstavov SVŠT, patria medzi vr-
cholné realizácie prvých povojnových rokov. Inou
výraznou postavou bol Eugen Kramár. Jeho ná-
protivná Nová pošta, projektovaná vedno so Šte-
fanom Lukačovičom, bola vynikajúca. Kramár
bol aj projektantem administratívnej budovy na
Dostojevského rade, takisto vysokých kvalit.
Úlohou dvojročnice bolo predovšetkým dat
bezprístréšným střechu nad hlavou, najmä na
strednom a východnom Slovensku. Málo sa s ňou
vyrovnat výše 4 tisíc súkromných stavebných