Acta Univ. Agric. Silvic. Mendelianae Brun. 2010, 58(2), 147-154 | DOI: 10.11118/actaun201058020147

Účinok prasacieho hnoja fermentovaného larvami muchy domácej na úrodové parametre slnečnice ročnej

Peter Kováčik1, Milan Kozánek2, Peter Takáč2, Martina Galliková1, Ladislav Varga1
1 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra agrochémie a výživy rastlín, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovensko
2 Ústav zoológie, Sekcia molekulárnej a aplikovanej zoológie, Slovenská akadémia vied, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava, Slovensko

V nádobovom pokuse realizovanom vo vegetačnej klietke nachádzajúcej sa v areáli SPU v Nitre bol zisťovaný vplyv prasacieho hnoja (vyrobeného na pilinovej podstielke a fermentovaného 7 dní larvami muchy domácej), na úrodové parametre slnečnice ročnej. Overovaný hnoj sa získal tak, že do čerstvého vyhrnutého prasacieho hnoja s pilinovou podstielkou boli vložené vajíčka muchy domácej. Vyliahnuté larvy ho 7 dní spracovávali. Následne sa zakuklili. Kukli boli pozbierané, hnoj vysušený a pomletý. Takto spracovaný hnoj svojim zafarbením, veľkosťou jednotlivých častí a obsahom vody pripomínal čierny čaj. Bol sypký, hnedastej farby. Parametre hnoja vyhovovali kritériám organických hnojív určených zákonom Z. z. č. 577/2005.
Pokus mal 6 variantov a bol založený metódou znáhodnených blokov. Varianty 1, 2 a 6 slúžili k porovnaniu účinnosti fermentovaného hnoja. Na variante 1 neboli aplikované žiadne hnojivá, na variante 2 boli aplikované priemyselné NPK hnojivá, pričom dávky priemyselných hnojív boli vypočítané na základe rešpektovania obsahu Nan a prístupného P, K v pôde a potreby NPK pre plánovanú úrodu 3,5 t . ha-1 slnečnice. Na variante 6 bol aplikovaný biokompost Veget ako porovnávacie kvalitné, avšak relatívne drahé hnojivo.
Na variantoch č. 3, 4 a 5 sa testovali stupňované dávky fermentovaného prasacieho hnoja. Dávka 6 t . ha-1 prasacieho fermentovaného hnoja (var. 4) vnášala rovnaké množstvo celkového N ako Veget v dávke 4,3 t . ha-1 (var. 6), avšak obsahy anorganického dusíka boli v uvedených hnojoch rôzne. Na variante 4 (6 t . ha-1 fer. hnoja) bola aplikovaná cca 1/2 anorganického dusíka (Nan) v porovnaní s variantom 6 (Veget) a iba 1/10 z množstva aplikovaného na variante 2 (NPK). Dávka 8 t . ha-1 hnoja (var. 5) reprezentovala maximálnu dávku dusíka (170 kg . ha-1 N) povolenú v zraniteľných územiach SR podľa platnej nitrátovej smernice.
Z dosiahnutých výsledkov vyplynulo, že aplikácia fermentovaných hnojov v porovnaní s nehnojeným variantom rezultovala v štatisticky preukazne hrubšie steblá, vyšší obsah chlorofylu v listoch, vo väčšie úbory a vyššie úrody. Rastliny slnečníc pôsobili zdravo. So stupňovanou dávkou fermentovaného hnoja sa zvyšovala úroda nažiek a obsah tuku v nich. Z testovaných dávok 4, 6 a 8 t . ha-1 fermentovaného hnoja sa najvyššia úroda nažiek dosiahla pri dávke 8 t . ha-1, tá však bola nižšia ako na variante hnojenom NPK hnojivami, resp. na variante hnojenom Vegetom. Z hľadiska kvality úrody nažiek (obsah tuku) sa zo všetkých 6-tich variantov najlepšie parametre dosiahli na variante kde bol aplikovaný fermentovaný hnoj v dávke 8 t . ha-1.
So stupňovanou dávkou fermentovaného prasacieho hnoja sa zvyšoval obsah celkového chlorofylu v listoch slnečníc. Potvrdil sa kladný vzťah medzi obsahom chlorofylu a úrodou pestovaných rastlín, pričom sila tejto závislosti sa menila v závislosti od rastovej fázy slnečníc, od termínu odberu listov. Na začiatku vegetácie (koniec mája) bola nesignifikantná a v mesiacoch jún a júl bola vysoko preukazná.
Produkcia tuku na nádobu korelovala (r = 0,6885++) s výškou aplikovaného anorganického dusíka. S rastom aplikačných dávok N rástla produkcia tuku.
Získané poznatky o účinkoch fermentovaného hnoja na výšku a kvalitu produkcie nažiek slnečnice vytvárajú predpoklad pre jeho úspešné uplatnenie v poľnohospodárskej praxi. I keď predmetom výskumu nebola samotná technológia výroby hnoja, je možné konštatovať, že fermentácia hnoja larvami muchy domácej je perspektívnym spôsobom riešenia problematiky spracovania veľkoobjemových skládok hnoja.

prasací hnoj, fermentácia, larva, mucha domáca, slnečnica, tuk, chlorofyl

The effect of pig manure fermented by larvae of house flies on the yield parameters of sunflowers (Helianthus annus L.)

The effect of fermented pig manure processed on a bed of wooden shavings and fermented for seven days by larvae of house flies on the yield parameters of sunflowers have been investigated on Haplic Luvisol in the pot trial realized in vegetative cage placed on the territory of SAU in Nitra. The experiment consisted of six treatments (0, NPK, Manure1, Manure2, Manure3, Veget). Treatments 0, NPK, and Veget were compared with the treatments Manure1, Manure2, and Manure3, i.e. with fermented manure applied at doses of 4, 6, and 8 t.ha-1.
The results showed that application of fermented manure resulted in statistically significant greater stem thickness, higher leaf chlorophyll content, composites and harvest yield of seeds. The plants appeared healthy. Increasing the doses of fermented manure resulted in greater harvest yield of achenes and fat content in them. The dose of 4 t.ha-1 of fermented manure has proven to be insufficient.
Out of the tested doses of 4, 6 and 8 t.ha-1 of fermented manure the highest achene yield has been achieved at the dose of 8 t.ha-1 but it was lower than the yield of the treatments fertilized by NPK fertilizers or Veget. From the viewpoint of achene yield quality (fat content) out of six variants the best parameters were achieved with the treatment where fermented manure at the dose of 8 t.ha-1 was applied.
The gathered data point towards the applicability and usefulness of manure processed by larvae of flies in agronomy. It is of note, that the manure fermentation period can be significantly shortened, whereby reducing the storage difficulties.

Keywords: pig manure, fermentation, larvae, domestic fly, sunflowers, fat, chlorophyll
Grants and funding:

This work has been supported by grant projects VEGA No. 1/4418/07, VEGA No. 1/0654/10 and Ecodiptera Life.

Received: January 22, 2010; Published: October 1, 2014  Show citation

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Kováčik, P., Kozánek, M., Takáč, P., Galliková, M., & Varga, L. (2010). The effect of pig manure fermented by larvae of house flies on the yield parameters of sunflowers (Helianthus annus L.). Acta Universitatis Agriculturae et Silviculturae Mendelianae Brunensis, 58(2), 147-154. doi: 10.11118/actaun201058020147
Share...
Download citation
  • BibTeX (.bib)
  • Bookends (.ris)
  • EasyBib (.ris)
  • EndNote (.enw)
  • EndNote 8 (.xml)
  • ISI WoS (.isi)
  • Medlars (.medlars)
  • Mendeley (.ris)
  • MODS (.xml)
  • Papers (.ris)
  • RefWorks (.txt)
  • RefManager (.ris)
  • RIS (.ris)
  • MS Word (.xml)
  • Zotero (.ris)
    • Open full article

    References

    1. BERGMANN, W., 1986: Farbatlas - Ernährungsstörungen bei Kulturpflanzen. Jena: VEB Gustav Fischer Verlag, 2. erweiterte auflage, 306 p.
    2. BOULD, C., HEWITT, E. J., NEEDHAM, P, 1983: Diagnosis of mineral disorders in plants. Volume 1, Principles. Her Majesty's stationery office, London, 95 p. ISBN 011 240805 2.
    3. KIEPAS-KOKOT, A., DUSZA, A., ZABLOCKI, Z., HURY, G., 2005: Mercury contamination of selected organic wastes, composts and vermicompost. Ecological chemistry and engineering, 12: 1-2, p. 71-75.
    4. KOVÁČIK, P., 2007: Výživa a úroveň hnojenia rastlín (Nutrition and level of plant fertilizing). Edícia Agroservis, Nitra: ÚVTIP, 96 p. ISBN 978-80-89088-59-1.
    5. KOVÁČIK, P., 2009: Výživa a systémy hnojení rostlin (Nutrition and systems of plant fertilizing). České Budějovice: Kurent s. r. o., 109 p., ISBN 978-80-87111-16-1.
    6. LACKO-BARTOŠOVÁ, M., CAGÁŇ, Ľ., ČUBOŇ, J., KOVÁČ, K., KOVÁČIK, P., MACÁK, M., MOUDRÝ, J., SABO, P., 2005: Udržateľné a ekologické poľnohospodárstvo (Sustainable and ecological agriculture). Nitra: SPU, 575 p., ISBN 80-8069-556-3.
    7. MARSCHNER, H., 2005: Mineral nutrition of higher plants. Sec. ed. Elsevier Academic press, London, 889 p. ISBN 0-12-473543-6.
    8. ÖZER, H., POLAT, T., ÖZTÜRK, E., 2004: Response of irrigated sunflower (Helianthus annuus L.) hybrids to nitrogen fertilization: growth, yield and yield components. Plant, soil and environment, 50: 5, p. 205-211. DOI: 10.17221/4023-PSE Go to original source...
    9. ŘÍMOVSKÝ, K., BAUER, F., BOHÁČEK, Z., LINHARTOVÁ, M., TOUL, J., 1998: Effect of pig slurry on increase of biodegradation of petroleum products in soil. Rostlinná výroba, 44: 7, p. 325-330.
    10. SLAMEČKA, J., 1988: Produkcia kŕmnych bielkovín prostredníctvom lariev a kukiel muchy domácej v hydinovom truse (Production of feed proteins by means of larvae and pupae of domestic fly in poultry droppings). Kandidátska dizertačná práca (PhD. Thesis). Nitra: VÚŽV, 160 p.
    11. ŠESTÁK, Z., ČATSKÝ, J., 1966: Metody studia fotosyntetické produkce rostlin (Methods of photosynthetic plant production study). Praha: Academia. 394 p.
    12. ŠKARPA, P., LOŠÁK, T., 2008: Changes in selected production parameters and fatty acid composition of sunflower (Helianthus annus, L.). In: Acta Universitatis Agriculturae et Silviculturae Mendelianae Brunensis, 56: 5, p. 203-210. DOI: 10.11118/actaun200856050203 Go to original source...
    13. ZALLER, J. G., KÖPKE, U., 2004: Effects of traditional and biodynamic farmyard manure amendment on yields, soil chemical, biochemical and biological properties in a long-term field experiment. Biology and fertility of soils, 40: 4, p. 222-229. DOI: 10.1007/s00374-004-0772-0 Go to original source...
    14. ZANIEWICZ-BAJKOWSKA, A., ROSA, R., FRANCZUK, J., KOSTERNA, E., 2007: Direct and secondary effect of liming and organic fertilization on cadmium content in soil and in vegetables. In: Plant Soil and Environ., 53: 11, p. 473-481. DOI: 10.17221/2305-PSE Go to original source...
    15. ZBIERKA ZÁKONOV, č. 577/2005, čiastka 232, 2005: Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 23. mája 2005, ktorou sa ustanovujú typy hnojív, zloženie, balenie a označovanie hnojív, analytické skúšania hnojív, rizikové prvky, ich limitné hodnoty pre jednotlivé skupiny, prípustné odchýlky a limitné hodnoty pre hospodárske hnojivá (Code of Laws No. 577/2005, part 232. (2005): Regulation of Ministry of Agriculture of Slovak Republic issued on the 23rd of May 2005, by which the types of fertilizers, composition, packing and designation of fertilizers, analytical testing of fertilizers, risky elements and their limiting values for respective groups of fertilizers are determined).

    This is an open access article distributed under the terms of the Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivatives 4.0 International License (CC BY NC ND 4.0), which permits non-comercial use, distribution, and reproduction in any medium, provided the original publication is properly cited. No use, distribution or reproduction is permitted which does not comply with these terms.


    Return to the content